Knihami otvárame staré dvere

reprízy histórie

zmätení novými hercami

blúdime v sebe

ale tým čo listujú

Tvojim písmom

vrezávaš pokoj nádeje.

A na plotoch duše

kôpky snehu

delia nás od hluku

sveta a beznádeje

znova počúvame

nové ticho

a sme tisíci raz – Tebou pokorení.