Nové rána, nové mesiace sú vždy prísľubom, že naše dni sa rozvinú podľa tých krajších, lepších predstáv. Avšak život nám neraz prinesie situácie, ktoré nás zlomia, zrania a zabolia.

A predsa, podstatnejšia je  naša odvaha. Ak veríme, že silu dokážeme znovu načerpať z Božej milosti a prítomnosti, potom sa obnoví aj pevnosť nášho ducha. Boh nás naozaj dokáže preniesť aj cez zložité problémy, pred ktorými sa cítime bezbranní. A viem aj to, že Boh nás nimi vedie nielen k pokore, ale k úplnej odovzdanosti sa do Jeho rúk. Aj ja skladám svoje ťažkosti, pocity bezmocnosti, pocity ohrozenia do rúk Pána Ježiša Krista. Nepoznám iný a lepší spôsob, ako prekonať najťaživejšie muky úzkosti, muky samoty či muky choroby. Modlím sa v tichu, ale modlím sa aj nahlas. A som vďačná Bohu, že moje modlitby počuje. Cítim to v oslobodení, cítim to v pokoji a vidím to v konkrétnej situácii. Sú to súkromné zázraky, ktoré Boh pre nás koná. Kiežby sme aj dnešný deň položili do Božích rúk a pocítili počas neho, ako nás Boh vedie, ochraňuje a sprevádza.