Rok 2015 bol pre slovenskú verejnosť Rokom Ľudovíta Štúra. A zaiste dobrou príležitosťou pripomenúť si dielo Štúrových súputníkov. Vydavateľstvo Perfekt pripravilo v tomto kontexte pre svojich čitateľov knižný titul s názvom Štúrovci s poditulom najkrajšie básne, prózy a články. Výber z tvorby štúrovskej generácie zostavil a sprievodné texty napísal Jozef Čertík.Publikácia s rozsahom 198 strán ponúka krátke profily Štúrovcov, obohatené o ukážky z ich tvorby. Čitateľ má teda možnosť oživiť si a doplniť si vedomosti o generácii, ktorá svojou činnosťou a tvorbou zanechala v dejinách slovenského národa nezmazateľnú stopu.

Precízne zostavený knižný titul je sprievodcom životných osudov Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Sama Chalupku, Michala Miloslava Hodžu, Janka Kráľa, Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, Mikuláša Dohnányho, Jána Kalinčiaka, Andreja Sládkoviča, Jonáša Záborského, Jána Bottu, Sama Bohdana Hroboňa, Jána Francisciho, Pavla Dobšinského a Janka Matúšku.

Zaujímavé sú jednovetné charakteristiky osobností, priradené k menám Štúrovcov, ktoré sa stali symbolom chápania ich diela a činnosti v kultúrnom povedomí. Knižku prirodzene otvára profil Ľudovíta Štúra, ktorý „dal meno generácii“ a vyznaniu: „Prázdna je národná samoľúbosť, ktorá v sebe neskrýva nič hlbšie.“ Čitateľ si k životopisným dátam môže priradiť kontext tvorby Ľudovíta Štúra, jeho básnickú tvorbu, ale aj pamätné Štúrove texty – Kde leží naša bieda?, Reč na Uhorskom sneme 15. januára 1848 či Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí.
Editor knižky sa prirodzene pri príprave titulu opieral o doterajšie bádania slovenských historikov a literárov. O to je cennejšie, že do knižky zaradil krátke vyjadrenia znalcov štúrovskej problematiky, či už to bol Alexander Matuška, Vladimír Mináč, Laco Novemeský, Tibor Pichler, Július Noge, František Votruba, Rudolf Chmel, Štefan Krčméry. Slová Vladimíra Mináča adresované osobnosti Jozefa Miloslava Hurbana sú naozaj výstižné: „Nemali sme v dejinách veľa takých celistvých, neoblomných osobností, ako bol Hurban. Koho dar nezvedie, hrozba neskloní – preňto to nebola sloha nádherného chorálu, ale najbližšia hĺbka vedomia: tak chcel žiť a tak žil. Bol to muž jedinej myšlienky: Ale aký muž! Aký chlap!“ Michal Miloslav Hodža, tretí najvýznamnejší muž štúrovského hnutia, sa pripomína čitateľom knižky práve Žiadosťami slovenského národa, ktoré ako predseda národného zhromaždenia podpísal v Liptovskom Mikuláši 10. mája 1848. V publikácii nechýbajú ani potréty dejateľov, ilustrácie, listy, či iné dokumenty, ktoré zachytávajú dobovú atmosféru túžob štúrovskej generácie vyjadriť svoje myšlienky v slovenskom jazyku. Povznieť ducha, povzniesť a oslobodiť slovenský národ, pretaviť svoj talent v čosi určité a výnimočné.

Ako uviedol Jozef Čertík v záverečnej edičnej poznámke ambíciou knižky „je čitateľsky
príťažlivou formou prístupniť reliéf štúrovskej generácie, jej umeleckú, osvetovú, vedeckú, ale aj politickú činnosť na pozadí vtedajšej dobovej situácie.“ Domnievam sa, že knižný titul Štúrovci svoj zámer naplnil, nakoľko v prehľadnej forme pripomenul súčasným generáciám našu určujúcu národnú a kultúrnu identitu.

Štúrovci, najkrajšie básne, prózy a články, Perfekt, a.s, 2015, 198 strán, ISBN 978-80- 8046-722-7

Zdroj fotografie: www.pixabay.com