Dotýkam sa mäkkej zeme
Slnkom zohriatej
Je v nej toľko energie
Toľko života
Stonky rastlín
Drobné chrobáčiky
Jemné pradienka
Pavúčích sietí
Všetko je tak krehké
Nežné a zázračné
Dokonalé a prekvapivé
Všetky kvety
Jarné, letné, jesenné
Kvitnú v pravý čas
Tešia svojou vôňou
Svojím čarom
človeka.

Rána sú vždy také neisté
A predsa im slnko či dážď
Dodá farbu i chuť
Poludnie nás páľavou
Odprevadí do tône
A vdychujeme
zelený opar
Precitáme
A kdesi v srdci
Túžime po jednoduchosti bytia
Po starých vetách a pravdách
po kameňoch a cestách
ktorými prešli predkovia
ešte poznali zákonitosti prírody
jej moc a silu
my sme už mnohé zabudli
mnohé z nás vyprchalo
sú nám cudzie
tajomné vône podvečera
ovocného sadu
gazdovského dvora
už sme zabudli
na tie zvuky
na tie tichá
na rozmanitosť chvíle
na majstrovské dielo
nášho Stvoriteľa.