Tak veľmi túžim sa vrátiť k slovám
tvarovať ich
dotýkať sa ich
preciťovať ich
prebolieť ich
a potom - presýtené a preosiate
pustiť na svoju púť.

Som stále rovnaká
hoci dotlčená dňami
a predsa v hĺbke svojej podstaty
nedotknutá
lebo takou, si Pane stvoril
aby som tu bola - pre Teba.

Strácam sa v okamihu
keď doznie hlas
vyberám sa za ním
počítam so zákrutou
a stratou energie
neviem
či poletím
či dopadnem
či vstanem
tu v čase
na zemi.

Nič nezhojí
tie rany
ani čas
iba nebo
iba večnosť
iba tam
budem - navždy - slobodná.