Mám privreté ústa
len nevykríknuť
od hrôzy
vlastných omylov
nekričať
a trpko čakať
kým ten oheň
nepridusí
čerstvá voda
odpustenia.

A potom je tu
výlučné bytie
na okraji vety
papiera
znakov
čakám
kým mi nová noc
priplaví
nový pocit
absolútneho
prijatia seba.

Vypínam mobil
žiadne nové správy
ani odkazy
všetko je v poriadku
som  ako vždy
úplne a na dne svojej duše
sama.

Všetci sme osamelí
všetci čo rozumieme vetám
posolstvám a ich znakom
čím viac sme konfrontovaní
s hlukom vôkol nás
tým viac narastá naše chvenie
napätie a túžba
vykričať všetky poznania
do prázdnej noci
ktorá je ako vždy - bez svedkov
a potom sa ponoriť
do objatia,
ktoré čakáme.

A keď sa vyplačem do písmen
viem, že všetko je v poriadku
bez teba či s tebou
som úplná
kompatibilná
so životom
a jeho smetím
a jeho radosťami
a ľuďmi
a volaním
k Tebe Bože - navždycky.

Fotografia na titulke - Flickr