Tak veľmi túžim sa vrátiť k slovám
tvarovať ich
dotýkať sa ich
preciťovať ich
prebolieť ich

Môj život ako neskorý sen
prišiel, vzlietol,
okúzlil, sfarbil sa
a už zreje do ticha.

Modlím sa
A nepýtam už odpoveď
Na tisíce sklamaní
Zlyhaní a omylov
Vlastného bytia

Opatrne sa dotýkam času
v zhustenom prúde
a cítim akoby 
ma zovrelo

Hluk sveta
boje a výzvy
prekážky a pády
nádychy a prosby
hľadanie

Spálený strom
vo mne vrhá tiene
dotýka sa tajnej zeme

Dotýkam sa mäkkej zeme
Slnkom zohriatej
Je v nej toľko energie
Toľko života

Všetci čakáme na búrky šťastia,
zlomky nádhery a pohodlia
v akomkoľvek zhmotnenom bode,
štruktúre a farbe,
sme pripravení dúfať v absolútne
naplnenie.

Dnes mám zbytočné srdce
prázdne a divé
leto prší peľom

Život večernej ruže bol krátky
ako tohtoročné leto
a predsa ma znepokojil
jej rýchly odchod