Ježisov dotyk. Ježišova láska. Ježišova neha. Ježišove priateľstvo s človekom. Jeho absolútne podriadenie sa Bohu, Otcu. Jeho spojenie s Duchom Svätým. Jeho trpezlivé volanie k človeku. Jeho obmývanie ľudských rán a bolestí.

A my stále hľadáme poslov a nové posolstvá. Nových a zaujímavých zvestovateľov dobrých správ v našom zápase o dokonalé a šťastné bytie. Vtedy aj teraz. 2000 rokov sa stále javí ako krátky časový úsek. 

Stojím pri starom domáckom obydlí a všetko má poriadok ako mamina kuchyňa. Vonia radostným uvítaním a životom. Opieram sa o to teplo v horúčave života a je mi dobre. Veľmi dobre.

Každý z nás má vlastnú predstavu o tom, ako stráviť nedeľu. Ja sa v spomienkach vraciam do detstva, kedy nedeľa bola v našej malej domácnosti nielen dňom oddychu, ale najmä časom, kedy sa u nás čítalo. Pamätám sa na popoludnia, kedy sme si s mojou mamou vybrali z knižnice knihy a každá z nás začala čítať.

Mať radostné srdce, aj keď duša žiali. Mať radostné srdce, aj keď sa nám život rozbil na tisíce častí. Mať radostné srdce, aj keď sme stratili blízkych, lásku. Mať radostné srdce v najťažších životných okolnostiach – to chce naozaj tréning.

Akoby boj najvyšší čas. Na ich odchody. Odchody blízkych bez rozlúčky. Ostali len nedopovedané slová. Pocity, myšlienky, spomienky, výčitky. Nemí spoločníci dlhých nocí a dní. Zneistené dlane, zneistené srdce. Mechanické bytie. Ako mám teraz žiť?

Naše rána... Ešte sme neodložili nočný spánok, rozjímanie nad tým, aká skvelá by bola práve teraz dovolenka pri mori a už utekáme do práce. Rýchlo káva, čaj, kúsok ovocia a bežíme na autobus. V ňom na nás dosadne stovka drahých i lacných parfémov a typická ranná depresia.

Je letný čas. Tisíce vôní nás odnáša do diaľav. Poznaných i nepoznaných. Hmatateľných
i pomyselných.

Niektoré súvislosti sa v našich životoch opakujú. Alebo ich prežívame v inej, dokonalejšej forme. Niekedy musí nami prehrmieť veľká dávka bolesti, fyzickej či psychickej, aby sme  dokázali skutočnosť lepšie pochopiť a prijať. Nič sa nedá urýchliť. Najmä nie ľudské zrenie. Zrenie duše.

Žijeme vo zvláštnych súvislostiach sveta. Ekonomické, politické, prírodné katastrofy nám nedajú vydýchnuť. Mnohí z nás sú nezamestnaní a tí čo pracujú, sú v neustálom napätí, či dokážu uživiť seba, svoje rodiny. A práve preto, je dôležité rozdávať ľuďom duchovnú nádej, duchovné uistenie, radosť.