V podvečer ticho mrholilo. Zostala som doma a iba podľa vône som poznala drobný a neoblomný prúd. A v ňom som počítala naše spoločné premárnené minúty. Život je krátky na nezmysly.

Večer má už zhrbené plecia a straší dažďom. Vietor ohýba brezy. Minúty čakania na kvapky. Je mi sýto. Z dní, sveta, vzruchov. Strácam sa v nich. A vždy odchádzam. Inam. Do dejov a snov.

Nové rána, nové mesiace sú vždy prísľubom, že naše dni sa rozvinú podľa tých krajších, lepších predstáv. Avšak život nám neraz prinesie situácie, ktoré nás zlomia, zrania a zabolia. A predsa, podstatnejšia je naša odvaha.

Päť šípových ruží na stonke, päť dokonalých tónov. Päť ružových ruží mi dýcha do očí. Jedna je ešte ukrytá v puku a chce mi povedať, že život je ako ruža s tŕňmi, no vie byť krásny.

Letný večer rozpráva. Bežíme Slovenskom, oblým, rozospatým, čerstvým a voňavým. Trochu neistým a domáckym. Hľa, stará škola, rok 1920. Vytlčené okná, iba sen o detskej vrave, písankách a mocnom múdrom hlase učiteľa. Iba kdesi v kúte sa krčí nota starej piesne.

Kríže, písmená, zlaté srdcia. Na tácke luxus, vášeň a lesk. Márnivé svetlá, čísla v srdci a i v hlave. Tisneme sa popri sebe ako očíslované „ľudské stádo“. S kódmi vstávame, líhame, kráčame. Sme označkovaní čiarovým kódom, cenou pre svet.

Dve, tri, štyri srdcia. Naše srdcia. Dôverčivé, snivé, milujúce. Rozožierané prítomnosťou, útekmi, zradami, pádmi a novými výzvami. A v noci – len súdy svedomia. Divné bezmenné chvíle. Analyzujeme v nich bytie. Vlastné tiene. Sklamania a prázdne slová. Milosrdne svitá. Deň má ešte nádej. A my?

Noci sú už chladnejšie, ale aj v nich spieva august. Je to môj mesiac, mesiac sladu, keď dohorieva leto a je čas na oddych.

Priateľstvo. Hodnota. Pojem. Význam. Spojenectvo duší. Spojenectvo sŕdc. Pretínanie času v  rokoch. Spomienky. Torzá chvíľ, ktoré sa zadreli do pamäti a ostali ako mapa, ku ktorej sa vraciame.

Ježisov dotyk. Ježišova láska. Ježišova neha. Ježišove priateľstvo s človekom. Jeho absolútne podriadenie sa Bohu, Otcu. Jeho spojenie s Duchom Svätým. Jeho trpezlivé volanie k človeku. Jeho obmývanie ľudských rán a bolestí.