Studená noc, tisíce svetiel. Blikocú pri chodníkoch a cestách. Dráždia farbami, veselosťou a intenzitou. Sú naozaj čarovné. Mesto bdie. A za oknami  naše životy. Vrstvia sa ako poschodia, kde si tvoríme domov. Svoje útočište, svoj azyl. V noci o čosi ľahšie odkrývame svoje tajomstvá, obavy. Zverujeme sa samote. Zverujeme sa ľudskému hlasu. A potom mlčíme a dúfame, že naše vypovedané bolesti budú ráno - o čosi ľahšie.

Neónový deň v obchodoch. Nikdy sa nekončí. Žijeme v palácoch zo skla a tovaru. Dychtivo sa prehŕňame v novinkách, hitoch sezóny a rovnako dychtivo siahame po veciach z výpredaja. Plníme si nimi tašky, byty, svoje duše. Staviame obrovské šedé, neforemné centrá. Objekty  skladov. Sú neustále pripravené na presun a posun konzumu. Taká je konštrukcia doby! Neosobná architektúra, neosobný predaj. Neosobné žitie.

Stará knižnica. Takmer päťdesiattisíc zväzkov. Majestátne fresky, rodokmene, listiny. Nadšene tlieskame minulosti, múdrosti a jasnozrivosti predkov. Dotýkame sa času. Sme dojatí. A potom moderné kníhkupectvo. Má štyri poschodia. A iba zopár svedkov písmen. Opatrne siahame po dnešných knihách. Akoby sme sa báli, že budeme usvedčení z vlastnej z neschopnosti. Vnímať, študovať, poznávať, pochybovať, rozlišovať. Prijímať odpovede a klásť otázky. Sme imúnni voči poznaniu, a to ma stále desí.

Už ani nestačíme vnímať pohyb. Rýchly presun z miesta na miesto. Neprítomná prítomnosť. Žiaden výraz tváre, žiadny pohľad z očí do očí. Mimovoľné gestá, mimovoľné zvuky. Otupení z každodennosti nepoznávame ľudský hlas. A necítime sa previnilo. Veď posolstvo hlasu je aj tak bezcenné!

Daždivé, sychravé poludnie. Vrava našincov, vrava cudzincov. Máme rovnaké oči, rovnaký čas. Sedíme v kaviarni, plnej divadelných plagátov. Ilúzia či realita? Na schodisku busty hercov a herečiek. Ich ústa sú už nemé, a predsa ešte stále vypovedajú. Bez pátosu a irónie. Hovoria o našom tragikomickom bytí.

Veľké námestie, spojené s veľkými chvíľami. Vzbury, odporu, precitnutia. Námestie veľkých slov a o niečo menších sľubov. Námestie našich dejín. Menia sa len zástavy a vek revoltujúcich. Všetko je v poriadku, kým aspoň jedno námestie svedomia - ostalo.