Riadky bytia
                                 Literárny web Evy Bachletovej

Božia sláva v našom čase

„Hlas Hospodinov je mocný, hlas Hospodinov je velebný.“ Žalm 29,4 Žalm 29 hovorí o Božej velebnosti, Božej sile a Božom hlase v čase búrky. Aj naša prítomnosť má čoraz viac znakov búrky, víchrice, nepokoja. Svet sa otriasa nielen fyzicky, ale aj duchovne. Ľudská myseľ je rozrušená nestálosťou bytia. Náhlymi a nepredvídateľnými zmenami, ba až šokmi, ktoré na nás každodenne doliehajú. Sme vnútorne rozbití tisíckami informácií o nešťastiach, politických nezhodách, prírodných katastrofách či ničivých dôsledkoch výkyvov počasia. Ako len komicky znejú odporúčania lekárov či terapeutov: „Vyhýbajte sa stresu, zachránite sa zdravie!“ Ak by to bolo možné, človek by sa najradšej po dennej mediálnej záplave zlých správ, zbalil a odsťahoval kamsi do oázy pokoja, radosti, bezpečia a čistého životného prostredia. Otázka znie – existuje vôbec také miesto ešte na tejto zemi?

Tento depresívny úvod nie je ničím objavným a nechce byť výkrikom ľútosti nad biedou ľudstva. Zúfalý stav bytia je nám totiž dôverne známy. A dotýka sa veriacich i neveriacich rovnako. Nikto pred ním neujde. V Žalme 29 sa ďalej píše: „Hlas Hospodinov rozochvieva duby a lesy zbavuje lístia, a v Jeho chráme všetko volá: Sláva!“ (Žalm 29,9) Sedíme v chráme, počúvame kázeň farára, spievame naše evanjelické piesne. A čo naša duša? Čo hovorí Bohu? Vzdáva mu úctu, chválu? Sme naplnení bázňou a pokorou zároveň, aby sme dokázali zo všetkých síl zakričať: Sláva Bohu na výsostiach! Sláva mocnému Bohu! Sláva Tebe Pane!?

Isteže, každý z nás disponuje iným rozmerom náboženského prejavu. Rodinná, cirkevná tradícia, kultúrny kontext, vyjadrovacie schopnosti – to všetko je súčasťou našej viery a nášho náboženského rozmeru. Avšak úcta a bázeň pred Bohom, Jeho mocou a Jeho hlasom – to je vec srdca a duše. Múdreho citlivého srdca a pokornej duše.

Možno sme počas uplynulých dvadsiatich rokoch, v rámci obnovenia náboženskej slobody, hovorili viac o milosrdenstve, o láskavej náruči Krista, o zmierení s Bohom a zmierení s vlastným bytím. V tomto procese zmierenia, ktorý určite zohral významnú úlohu, sme si akosi nevšimli, že čas sveta sa posunul kamsi inam. Dramatické až drastické zmeny vo všetkých krajinách kontinentov sveta poznamenali nielen politické a spoločenské štruktúry, ale aj modely správania ľudstva. Čo platilo, už neplatí. A neustála zmena bytia je rýchlejšia ako naša reakcia. Je však zrejmé, že súboj dobra a zla, súboj duchovných a pozemských síl pokračuje a zosilňuje sa.

Ako máme svetu a sebe ponúknuť nádej, keď realita je v prudkom kontraste s tým, v čo veríme? Ako máme utíšiť ľudský nepokoj, keď sa samy potácame vo váhavosti, mlčaní, bezmocnosti, v akomsi stave duševnej ochabnutosti? Ako máme svedčiť o Bohu, keď je naša viera zablokovaná a naše duše nepoužiteľné pre Božiu slávu?

Nepoznám odpovede na všetky otázky. Viem však, že musíme byť úplne otvorení a úplne oddaní Bohu, aby sme všetky ťažké časy prekonali a zároveň, aby sme boli prospešní v Božom diele. Aby sme sa dokázali so svojou silou, láskou a radosťou deliť. Aby sme velebili Božiu slávu. Aby sme boli požehnaní a požehnaním.

Žalm 29 končí víťazným prehlásením: „Hospodin dá silu svojmu ľudu, Hospodin bude žehnať svoj ľud pokojom!“  (Žalm 29, 11) Nech je toto večné posolstvo aj našim zasľúbením, našou odvahou a našim pokojom.

Komentáre

Článok zatiaľ nikto nekomentoval.

your_ip_is_blacklisted_by sbl.spamhaus.org

Pridajte článok na Facebook | Pridajte článok na vybrali.sme.sk