Rozlámaný svet, rozlámané slová. Spoločenská depresia presakujúca z rozhovorov či analýz v médiách. Akoby sme sa zasekli v čase. Akoby sme sa oddali súkromnej slabosti. Akoby sme si sami kládli balvany do cesty. Akoby sme strácali rozvahu a odvahu. Sme absolútne sústredení na prítomnosť. A nemáme už silu, aby sme hľadali múdrosť a inšpiráciu v dejinách či knihách. A dokonca sa bojíme hľadieť do budúcnosti. Žijeme pre okamih. Zároveň sa snažíme ťaživú prítomnosť odľahčiť jednoduchými konštrukciami, jednoduchými závermi a jednoduchými hrami. Unikáme. Chceme zabudnúť a odreagovať sa. A tak sa zabávame vo virtuálnom priestore a hľadáme smiech v sitcomoch. Alebo sa bavíme na účet nových hrdinov v reality šou. Drsný humor je akýmsi obalom nášho hlbokého ľudského zneistenia a zranenia.

Žijeme pre prítomnosť. A každý deň akoby zhasol odpojením sa od počítača. A tam aj ostal. A možno ten deň ani neexistoval. Nemohli sme sa ho predsa dotknúť, bol predsa virtuálny...

Naše bytie je však skutočné. Nie virtuálne. Je hmatateľné. Cítime ho. V bolesti, radosti, láske, rozochvení, očakávaní. Možno si to neuvedomujeme. Alebo sme možno aj na tieto slová  a pocity zabudli. A možno sme vysilení z prepájania reality s virtuálnym svetom. Rovnako, ako sme vysilení z rozporov, ktoré nám dnešok prináša. Rozporov chápania, vnímania a realizovania hodnôt, dôrazov, priorít. Naša myseľ je už natoľko roztrieštená, že si ani neuvedomujeme, akému novému klamu a sebaklamu dokážeme ľahko a bez odporu – podľahnúť.

Zároveň nám však reálny kalendár naznačuje, že o pár týždňov bude opäť Veľká noc. Isteže, obchodné reťazce to vedia už dávno. Inak by nám už v povianočnom čase nenúkali čokoládových zajačikov. Obávam sa však, že ani tento tovar nás nedokáže presvedčiť, že sa blíži akýsi iný čas. Akýsi predel. Šanca k precitnutiu. Šanca – k ozdraveniu.

Dnes je nedeľa, ktorá má v cirkevnom chápaní názov – Smrtná. Dnes budeme v chrámoch hovoriť o posledných chvíľach života Ježiša Krista. Budeme čítať Pašie a myslieť na Krista, ako sa pripravuje na vlastnú smrť. Nie je to ľahké a príjemné čítanie. Chcem vás však vyzvať, aby sme sa odhodili naše vnútorné pocity, náš egoizmus a sprevádzali Krista na Jeho ceste k ukrižovaniu. Aby sme preniesli do času, kedy Syn Boží bol opustený, zradený a vystavený na posmech sveta. Do času, keď Kristus v najhlbšom utrpení, ponížení, osamelosti, pohanení berie na svoje zbičované telo – všetky hriechy ľudstva. V ťažkej fyzickej slabosti, v spoločenskom a duchovnom odmietnutí, myslí – na človeka a na svojho Otca. V úzkosti, bolesti a odsúdení bojuje za záchranu ľudských duší. Utŕženými ranami a intenzívnou duševnou bolesťou zmieruje človeka s Bohom.  A tak vytvára novú cestu, bez balvanov a prekážok, na ktorej  sa ľudská duša bude môcť opäť stretnúť so svojim nebeským Otcom, so svojim Stvoriteľom.  Kristus definitívne tvorí čistý priestor pre nové a nenarušené spojenie človeka so Svätým Bohom.

Ježiš Kristus – Boh, trpel bez viny. Trpel za nás, aby sme v Jeho ranách našli uzdravenie. Našli spasenie. Aby sme vierou v Krista získali niečo, čo nám nik nemôže na zemi garantovať. Večný život. Návrat do večnosti – v Božej prítomnosti. Isteže, pre mnohých sú tieto pojmy ťažko pochopiteľné. A hoci nám Biblia mnohé naznačuje, nedokážeme si večnosť verne predstaviť. No napriek tomu, je to rozmer nášho pokračujúceho bytia. A to je naša nádej.

Mnoho z nás si ani neuvedomuje, čo nám vlastne chýba. Sme rozožieraní nepokojom, neistotou, strachom a dôvody sú oprávnené. Avšak, aj keby sme boli naplnení všetkým šťastím, zdravím a láskou sveta, nebudú naše životy úplné. Vždy tu bude niečo – čo nám  bude chýbať. Absencia čohosi neopísateľného pramení z vedomia, že ako ľudské bytosti sme boli zrodené z vyššieho princípu. Všetci v genetickej pamäti nesieme Božiu pečať. Je to nehmatateľné, no nie nereálne spojenie. Objavenie Božej prítomnosti v našej duši je tým najúžasnejším darom, aký môžeme dostať. Pretože v okamihu, ak nájdeme cestu k svojmu Bohu, nájdeme samých seba. Nájdeme svoju úplnosť, vnútornú celistvosť. Sme vnútorne uzdravení.

V tejto súvislosti ma zaujal biblický citát z listu apoštola Petra: „Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší!“ (2Pt 2,25)  Vďaka obeti Ježiša Krista sme sa mohli vrátiť k Bohu, k správcovi našich duší. K Tomu, kto má s nami tie najlepšie a najčistejšie zámery. K Bohu, ktorému záleží na nás.

Blížia sa veľkonočné sviatky. Dni, kedy budeme viac ako inokedy konfrontovaní procesom, ktorý sa odohral v dejinách a ktorý najvýraznejšie zmenil budúcnosť človeka. Budeme konfrontovaní smrťou Ježiša Krista a budeme konfrontovaní Jeho znovuzrodením. Budeme vystavení najúžasnejšiemu zázraku, aký sa kedy odohral a odohrá. Ukrižovaný Boh – bol opäť vzkriesený. Ježiš Kristus žije! 

Želám nám všetkým, aby sme počas sviatkov Veľkej noci prežili vnútorne znovuzrodenie. Aby sme prijali  a precítili nádej nového života. Aby naše duše, mysle a telá boli uzdravené a naplnené Božou prítomnosťou! Amen.