Riadky bytia
                                 Literárny web Evy Bachletovej

Ľudský život

Páľava slnka, prudký vietor, nekonečné búrky, desivé záplavy. Aj takýto bol náš letný čas.  Zvlnený nepokojom, tragédiami, ale aj pokusmi o bezstarostnosť, oddych, slobodu. To všetko akoby svojrázne reflektovalo súčasnosť človeka. Nestálosť bytia.

A tak sa pozerám na závoje dažďa, ako sa menia v hustú riavu a nekompromisne zaplavujú zem. Bičujú trávu, stromy, strechy neskrotnou silou. A bičujú aj naše zmysly, udierajú do našich pravidiel, do našich bezpečných domovov a plánov. A po daždi ostávajú nové brázdy. Vôní, pojmov a obrazcov, ktoré narúšajú našu prítomnosť i budúcnosť.

Oceľovosivé nebo tohto leta mi však pripomenulo úkazy, ktoré sa rodia práve v ľudských srdciach. Víchrice zloby, nezmyslených, škodlivých rozhodnutí, súdov či príkazov. Kým budú zatlačené do histórie, spôsobia iným ešte mnoho bolesti a zranení. A možno väčších ako samotná – prírodná veterná smršť.  

Nie, toto leto nebolo romantické. Pokorilo naše predstavy o oddychu, radosti či nekonečnom vzrušení z nových zážitkov. A rovnako pokorilo naše predstavy o bezpečnosti sveta. Pričasté správy o tragédiách a katastrofách na cestách, vo vzduchu či v známych dovolenkových destináciách akoby zatienili prázdninovú atmosféru. Médiá, vyšetrovacie tímy, blogeri, verejnosť hľadali odpovede na jedinú otázku: „Kto je zodpovedný?“ Nech bola a bude odpoveď akákoľvek, núti nás žiť s vedomím, že prírodné a ľudské nešťastia sú hrozivou realitou dneška. Rodinám už nikto nevráti príbuzných, ktorých stratili. Nech sú však tieto ľudské obete výzvou, aby sme boli pozornejší voči  javom, ktoré dramaticky menia súčasnosť. Aby sme boli zodpovednejší za ľudské životy a nechránili iba svoje bytie. Aby sme boli vnímavejší k sebe navzájom a opatrne zvažovali nielen slová, ale aj činy.

Isteže, mnohé nešťastia nemožno predvídať či dokonca im zabrániť. Ale séria letných nešťastí odhaľuje čosi iné. Neprofesionálnosť, nerozumnosť, povrchnosť pri rôznych bezpečnostných kontrolách, šetrenie na materiáloch, konštrukciách. A nie je to dôsledok súčasnej krízy. Ľudstvo akoby strácalo schopnosť chrániť seba samé. Ľudský život. Život jedinca. Akoby sa ľudský život stával bezcenným.

Človek však nie je komodita, ktorá má zvyšovať zisky. Človek nemá byť cieľom, nástrojom, prostriedkom pre budovanie blahobytu iného. Človek má byť pre človeka partnerom, priateľom, spolupútnikom na pozemskej ceste do večnosti.  Človek bol stvorený Bohom na Jeho obraz a Boh do človeka vdýchol dušu, živú dušu. Človek tak v sebe nesie stopu večnosti, stopu Božej moci. Preto je každý ľudský život nenahraditeľný. Dejiny sú však dôkazom, že ľudský život má často väčšiu cenu v Božích očiach – ako v očiach samotného človeka. A to by nás malo znepokojovať. Mali by sme byť dôslednejší  v humánnych krokoch na ochranu každého ľudského života. A rovnako by sme sa mali usilovať o zabezpečenie dôstojného života jednotlivca, a to v slobode a rovnosti.

Letný čas napriek všetkému zostáva zlomovým. Oddeľuje nás od tlaku povinností, rozvrhov, uzávierok. A vytvára priestor pre nádych. Pre zrodenie nových myšlienok, impulzov, ale aj nádejí. A ponúka nám aj príležitosť zbaviť sa starých záťaží, nepremyslených krokov. Všetci potrebujeme čas, aby v nás dozrela minulosť. Aby sme zložili staré bremená, narovnali dušu, očistili sa.

Táto ponuka prichádza od Boha, ktorý nám chce pomôcť na našej ceste z minulosti do prítomnosti. Vďaka Nemu sme schopní milovať, ale aj odpúšťať. Odpustenie je však proces, ktorý nemožno urýchliť a nemožno ho ani predstierať. Rozhodnutie odpustiť niekomu je vždy spojené s pokáním, uvedomením si vlastnej slabosti, nemohúcnosti či hriešnosti. Z vlastnej skúsenosti však viem, že odpustenie ma zbavilo mučivej psychickej bolesti. Traumy, ktorá ma ničila desiatky rokov. A viem aj to, že odpustenie prináša oslobodenie od prežitých zlých skúseností. Rokmi nazbieraná zloba, trpkosť, hnev, pocity ublíženia, strachu konečne stratili nad mojím životom moc. A to je skutočne silný uzdravujúci prostriedok pre dušu, srdce a myseľ zároveň. Želám vám všetkým, aby ste aj na konci leta prežili zázrak odpustenia a vyslobodenia. Nech vás na tejto ceste sprevádza Božia milosť a Božia prítomnosť.

Komentáre

Článok zatiaľ nikto nekomentoval.

Pridajte k článku komentár

Comment form



Webová stránka: URL (nepovinné)

Text komentára

Pridajte článok na Facebook | Pridajte článok na vybrali.sme.sk