Moja izba, to je dokument môjho života. Ceruzky, perá, knihy, učebnice, encyklopédie, biblie, poézia. Nemé kontúry diania, vnemov, dojmov, pocitov. Šaty, nálady, poznámky. Skice. Návraty a odchody, fotografie z detstva, mladosti, dospelosti. Mojej mamy, mojich blízkych. Filmy stočené do zvitkov, ako čas. Kazety a platne. Rozprávkové knihy, malé dobrodružstvá, kam som sa ukrývala pred svetom. Bábiky, miniatúrny nábytok, kocky, hry, zástup plyšových zvieratiek, maličké veselé postavičky, zatvorené v detskom kufríku. To všetko patrilo k radostiam detstva.

Obrázky, maľované vodovými farbami, nálepky, výstrižky z novín na vnútorných stranách skríň, fragmenty času. Sú ošúchané, odraté, z niektorých ostali len žlté pásiky. Ale ja viem, že tam boli a čosi znamenali. Maturitné a promočné oznámenia, zopár pohľadníc, listy, vyznania. Mnohé som už vytriedila a odhodila. Albumy. Retrospektívy. Potvrdenie bytia. Osobné písomnosti. Rukopisy. Moje verše, moje riadky. Moja tvorba. Archív článkov. Noviny, časopisy. To všetko ma sprevádza.

Mušle z mora, kamienky, obrazy plné slnka a jasu. A môj milovaný storočný dubový stôl. Pri ňom som sa pripravovala na maturity, štátnice, na ňom som skladala verše i písomnosti k dizertácii. A dnes na ňom žehlím a ukladám svoj aktuálny čas. A vedľa obitý stôl z výpredaja. Postavila som naň počítač a tlačiareň. Pri ňom sedávam a pripájam sa k internetu. Zmestia sa sem aj fotografie mojich drahých, kamene z Dunaja, malý plyšový psík, drevené figúrky a kvetináče. A staré skrine z jaseňa. Tiež už vyšli z módy, a tak vymieňam aspoň ich obsah. Moja izba. Starnem spolu  s ňou. Dokumentuje celý môj život, moje bytie, prehry, úsilia i víťazstvá.

Môj domov. Na dosah mám celý svet! Svet, ktorý som dokázala spoznať, objaviť a prijať. A svet, ktorý prijal mňa. Patrím sem. Napriek útekom, obavám, zraneniam, omylom, pádom a pochybnostiam. Napriek stratám mojich blízkych. Môj domov pretrval. Žijem v ňom svoj pozemský čas, svoj čas... A žijem životy svojich najbližších. Tých, ktorí už nie sú pri mne. A prosím Boha, aby mi dovolil pokračovať v slovách a snoch, ktoré mi zverili. Ich čas je totiž aj mojím.