Ľudská bolesť. Úzkosť. Beznádej. Prázdno. Čierňava. Nekonečná túžba po láske, nehe, pochopení, spojení. A srdce. Milujúce, klamlivé, klamané, zradené, opustené. Srdce človeka.  A čo Božie srdce? Prebodnuté útekmi detí. Napriek tomu je verné, večné a naplnené milosťou a odpustením.

A my stále hľadáme poslov a nové posolstvá. Nových a zaujímavých zvestovateľov dobrých správ v našom zápase o dokonalé a šťastné bytie. Vtedy aj teraz. 2000 rokov sa stále javí ako krátky časový úsek.  Dejiny sa v rôznych obmenách vracajú a človek nemúdrie. Stále nemúdrie.

A všetci čakáme. Že sa čosi veľké, vzrušujúce a jedinečné stane. Čo nás definitívne zbaví pút, pochybností, bolestí, trápení. Čakáme... Ale my predsa čakáme Pána. Na Jeho príchod, tisícročné kráľovstvo a Jeho súd. Na poslednú bodku za bytím a nebytím. Čakáme večnosť. A čakáme život v Božej blízkosti. Ale aj v blízkosti národov a predchádzajúcich generácií. Čakáme na stretnutie s našimi milovanými – v Božom dome. Pri Jeho nohách. Pri Jeho srdci. V Jeho večnej radosti. Na Jeho lásku a prijatie čakáme...