Riadky bytia
                                 Literárny web Evy Bachletovej

Radosť

Chvenie mysle, chvenie duše, rozpamätávanie v čase. Krehká chvíľa prebudenia. Moja duša to už cíti. Aj moja myseľ. Už cítim ten nový pokoj, novú silu, novú cestu. Lebo tá stará – stará cesta sa už dávno prepadla. Do času, beznádeje, do tmy. Javisko krutosti bolo dokonalé. No dnes, dnes ho viem už pomenovať. A rozpoznávam tie tóny, tie farby, tie hlasy. Zloby a úderov. Súdov a výkrikov. Javisko krutosti. Pozná ho každý z nás.

Desivá zima takmer neodišla. Naše duše premrzli. Kdesi v hĺbke srdca ostal akýsi ľadový tón. Ešte stále ho počujem, hoci letný čas rozvinul stromy, kvety, trávu. Nová energia zelene akoby prekryla mesiace, ktoré trápili zem a ľudské telá. A predsa Boží zázrak priniesol svetlo.  Do našich príbytkov a myslí. Akoby sme náhle uvideli seba. Inak, ako sme zvyknutí. Inak, ako sme sa videli. Boh nám dáva nové zrkadlá. A v nich objavujeme kontúry vlastného bytia. Diela predkov, diela, pod ktoré sme sa podpísali. Vidíme kontúry vlastného života. A jeho ohraničenia. Vlastné ohraničenia. Vidíme tie zákutia a zápasy, ktorými sme prešli. A vidíme aj prehry. No vidíme aj víťazstva. Tie si však pripomíname o čosi menej. Akoby sme si život obalili do balíka prehier a v ňom zotrvali. Akoby sme hanbili za úspechy, ktoré nám patrili.

Iba sme ticho sklonili hlavu a uzavreli si pocit šťastia do srdca. Akoby sme sa nedokázali tešiť a radovať z okamihov, ktoré nám daroval Boh.

Sme krajina bez úsmevu. Bez radosti. Smutný bezfarebný dav plní ulice. Život nami preteká a my ho ani neochutnáme. Ani sa z neho nenapijeme. Aké zvláštne. Možno nás to nenaučili naši predkovia, naši rodičia. Možno nám to jednoducho nie je geneticky dané. A to je škoda. Možno je čas, aby sme dokázali objať radosť. Privlastniť si ju. Precítiť. Prežiť. Radosť ako emóciu, ako chvíľu, ktorá je priveľmi vzácna na to, aby sme ju ignorovali.

Dnes opäť cítim ako rastie tráva, ako sa tlačí z ubitej zeme. Ako sa ponáhľa uvidieť nebesá. Tak ako moja duša. A rovnako sa ponáhľa za radosťou. Veď Boh nám radosť zosiela v najrozmanitejších podobách, tak prečo, tak prečo ju nevidíme?

Komentáre

Článok zatiaľ nikto nekomentoval.

your_ip_is_blacklisted_by sbl.spamhaus.org

Pridajte článok na Facebook | Pridajte článok na vybrali.sme.sk