Roky sa prelomili a my si do nových diárov opäť vpisujeme nové úlohy či termíny. A do pamäte si ukladáme túžby, plány či predsavzatia. Január má bledé líca a my už myslíme na letný program či dovolenky. Všetko si musíme dôsledne naplánovať, aby sme mali naše životy pod kontrolou. Kiežby to však bolo možné!

Naša zložitá prítomnosť však akosi protirečí prirodzenému rytmu bytia, na aké sme vnútorne kódovaní. Výkyvy počasia, výkyvy nálad, problémy v rodine či zamestnaní. A naše zdravie nám tiež signalizuje červenú! Takže, ako realizovať túžbu po harmónii a obyčajnom ľudskom šťastí?

Počas nedávnych sviatkov som sa osobne i telefonicky spojila s množstvom mojich priateľov a známych. Správy, ktorými ma zahrnuli, boli naozaj veľmi smutné či priam tragické. Ani jedna z rodín sa nemôže pochváliť pokojom, dobrým zdravím, radosťou z profesionálnych úspechov. Veľmi ma to zranilo a zabolelo, o to viac, že moji priatelia sa snažia žiť ľudsky statočne a vyznávajú kresťanské a duchovné hodnoty. Svoju bezmocnosť nad osudmi priateľov som teda opäť vložila do Božích rúk. Oveľa intenzívnejšie sa za nich modlím a verím, že Božia milosť sa dotkne týchto skvelých a dobrých ľudí.

Mesto je ešte pokojné a s vianočnou výzdobou má stále nádych sentimentu. A ja vstupujem do ulíc, ktoré poznám od detstva. Pripomínajú mi rozmanité okamihy, ktoré som prežila. No dnes v nich vidím čosi iné. Prázdno. Bezútešnosť. Obchodíky s nápisom – predajňa zrušená. Popraskané sklá na výkladoch, porozhadzované papiere v prázdnych priestoroch. Ticho,  žiaden pohyb. Kde sa ukryl život nášho mesta? Ukradol ho ktosi? Kde je tá vzrušujúca pulzujúca energia, ktorá nás rozveseľovala?

A kdesi oproti – nový sklenený chrám. Chrám obchodného centra. Bizarná kombinácia v porovnaní so stratenými starými ulicami bez života. A v novom chráme – hojnosť. Hojnosť premenená na tovar, ktorý je módny, značkový, sezónny. A vo svojej podstate rovnako rýchlo zanikajúci. Môj kamarát často hovorí o tom, že žijeme v prostredí falošnej hojnosti. Túžime sa nasýtiť technologickými novinkami, módnymi výstrelkami, obklopiť sa – vecami. Nie, naozaj nemám nič proti tomu, aby sme boli materiálne zabezpečení. Práve naopak, ľud tejto krajiny si zaslúži, viac ako predtým, aby mal šancu na dôstojný a bezpečný život. Avšak súčasnosť nám často krát ponúka nekvalitu či priam odpad v lákavom obale a za dobrú cenu. Áno, hovorím o potravinách, ale aj spotrebnom tovare či oblečení. A tak sa vlastne stávame nedobrovoľne otrokmi falošnej hojnosti. Áno, môžeme si vybrať, nákupné centrá sú plné tovaru, ktorý však paradoxne vôbec nepotrebujeme. Máme však na výber?

Žijeme v slobodnej demokratickej dobe, avšak čoraz intenzívnejšie pociťujeme, ako sa tá naša vytúžená sloboda akosi zmenšuje. Pochopiteľne sme súčasťou svetových dejín, pnutí, nárazov, kríz, hľadaní východísk. A tento zložitý kontext politických, finančných, legislatívnych zmien sa jednoducho zrkadlí aj u nás. Aj v našich srdciach a mysliach.

V tomto súkolí času sa teda usilujeme žiť. Tak najlepšie, ako vieme. Ako dokážeme a na čo nám stačia sily. A nezáleží na tom, či sme mladá, stredná či staršia generácia. Sme odkázaní na tento priestor a na tento život. Musíme sa teda vyrovnať s limitmi, ktoré priniesli nové okolnosti. A pouvažovať nad tým, ako zjednodušiť naše bytie, aby naše nesplnené túžby  či nereálne očakávania neprinášali ešte väčšiu frustráciu či beznádej. No zároveň by sme naše srdcia mali viac prebudiť k solidárnosti. Spoločenskej solidárnosti a spoluzodpovednosti za naše spoločné bytie. Nedávno som dočítala knižný titul, ktorý je rozhovorom českého novinára a mediálneho analytika Karla Hvížďalu s medzinárodne uznávaným právnikom, filozofom Jiřím Přibáňom. V knihe s názvom Tyranizovaná spravedlnost sa diskutuje o médiách, práve, štátnych inštitúciách, Európskej únii, demokracii či verejnej korupcii v krajinách bývalého východného socialistického bloku. Po jej prečítaní som si uvedomila, ako málo vie obyčajný človek o práve, funkciách štátu a demokracii.

Aj preto sa domnievam, že naša bezútešnosť často pramení z našej nevzdelanosti. Z nepochopenia nových pravidiel, ktorými sa riadi súčasný svet. Kedysi sa hovorilo o tom, že do učebných plánov škôl je nutné zaviesť mediálnu výchovu. No dnes je oveľa potrebnejšie vniesť do spoločnosti – právnu výchovu či skôr právnu gramotnosť.

Je pár týždňov po začiatku nového roka. Z našich mobilov už vymizli SMS-správy so želaniami, vianočné ozdoby pomaly odkladáme do pivníc a z médií už neznejú tradičné sviatočné piesne. Niekoľko dní sme boli svedkami oslavy narodeného Boha. V chrámoch či našich domácnostiach. Podľa ľudských tradícií sme sa teda usilovali osláviť Vianoce. No oslávili sme naozaj Boha? Oslávili sme Boha v našich srdciach so skutočne úprimnou modlitbou vďaky?

Milí priatelia, želám vám, aby ste rok 2014 prežili s otvorenou mysľou a otvoreným srdcom. Aby ste Pána Boha oslavovali denne svojimi životmi, aby ste v Biblii nachádzali útechu, povzbudenie a usmernenie. Želám vám, aby ste žili múdro, statočne a ľudsky dôstojne. A rovnako vám želám, aby ste mali dobré zdravie, Boží pokoj v mysli a dobré profesionálne možnosti pre svoj rozvoj. Amen.