In: Evanjelický posol spod Tatier, r. 96, (2006) č. 18, s. 12.

Patrím ku strednej generácii autorov i čitateľov. Napokon už viac ako 20 rokov prispievam do tlače a elektronických médií. Svet sa zmenil a médiá tiež. Možnosti, ktoré priniesla technika sú skutočne fascinujúce. Ako gymnazistka som písala do detských časopisov či do mládežníckeho denníka. Vtedy som svoje článočky vyťukávala na maminom obrovskom písacom stroji. Na vysokej škole ho vystriedal elektrický a o pár rokov notebook s dnes už staručkým programom T602. Neskôr som sa skamarátila s Wordom v klasickom počítači. A písala som ďalej... Teraz si „vychutnávam“ plochú obrazovku monitora a dynamiku internetu. To všetko samozrejme zmenilo aj môj spôsob spracovania reality do riadkov. Alebo nie?

Život sa zrýchlil a s ním aj naše myslenie. Informácie, ktoré ponúkajú súčasné médiá majú rozličný tvar, obsah i chuť. Stačí si naozaj vybrať. Aj to je rozmer slobody. Pribudol pre nás dlhé roky nepoznaný bulvár a tiež výrobcovia celebrít, ktoré zamestnávajú ľudské i profesionálne pozorovania. Internet nám zase otvoril cestičky, ktorými sa predierame  do inej reality. Nehmatateľnej, a predsa prameniacej z ľudskej práce. Veď napokon je to človek, ktorý vkladá rozmanité dáta do programov, ktoré sa nepretržite distribuujú virtuálnymi diaľnicami.

Keď som študovala žurnalistiku, chcela som od médií utiecť. A moje „úteky“ pramenili i v ďalších rokov z pocitu, že mi „povrchné“ videnie a stvárnenie skutočnosti nestačí. A predsa som sa znovu a znovu v rôznych podobách k médiám vracala. Priťahovala ma a dodnes ma priťahuje sila slova. Sila myšlienky, ktorá prichádza k čitateľovi, divákovi, poslucháčovi. Sila vypovedaného, ktorá ovplyvňuje a mení príjemcu. Aj to je rozmer slobody – slobody ducha. Preto ma médiá nanovo očarúvajú, vyrušujú, zabávajú i znepokojujú. Vyzývajú k tvorbe...Vstupujem teda opäť a opäť do dialógu s adresátom svojich riadkov a čakám na odpoveď. Občas ju registrujem, občas nie.

Dnes sa polemizuje nad tým, aké sú médiá. Odborníci i laická verejnosť vynášajú súdy. Podľa mňa však médiá nie sú zlé, ani dobré. Sú ako človek. On ich tvorí, napĺňa, podriaďuje svojim záujmom, či už ideovým, ideologickým alebo finančným. Médiá sú našim obrazom. Ponúkajú svet, aký sme schopní vidieť, tvoriť, pochopiť,  pretvoriť či deformovať. Máme na výber. Isteže, môžeme zápalisto diskutovať o objektívnosti faktov, ktoré sú nám predostierané. Avšak... Sme predsa od Stvoriteľa vyzbrojení rozumom, a preto máme aj voči sebe istú povinnosť. Povinnosť rozmýšľať. Vo vlastnom záujme... Neslobodu bytia a tlače sme už zažili. Naša citlivosť voči ponúkaným informáciám nie je našťastie tak otupená.

Možno sme len trochu viac unavení, ako v minulosti. Psychická záťaž zo zmien, ktoré priniesla demokracia nie je zanedbateľná. Nový právny a sociálny systém je zložitý. Pre každú generáciu, ktorá žije v tomto štáte. A predsa je to náš život. Iný mať k dispozícii nebudeme. Aj médiá o tom vydávajú svoje svedectvo. Je len na nás, ako sa dokážeme zorientovať. Ako národ sme tiež konečne – dospeli. Naše duše prežili rozličné otrasy, výzvy, straty, prehry, ale aj víťazstvá. Nie sme tak bezbranní, ako si neraz plačlivo nahovárame.

Rozmýšľajme viac. Doprajme svojmu umu, aby precitol. Aby poznával, aby žasol, aby sa nechal inšpirovať, aby sa potešil, aby preladil. Filmy, fotografie, články, zvuky, ruchy, tóny, básne, poviedky, ľudské rozprávania. Mnohé sú veľmi cenné, ohromujúce, prekvapivé. A tiež ich prinášajú – médiá. Nenechajme načisto otupieť nášho ducha.  K tomu vás všetkých, nielen pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače – pozývam. Kvalitní a rozhľadení novinári, autori, scenáristi, dramaturgovia, režiséri, kameramani, dokumentaristi, webmasteri, zvukári, grafici, tlačiari, technici vo vysielacích pracoviskách – si totiž našu divácku, čitateľskú a poslucháčsku pozornosť zaslúžia. Tvoria totiž pre nás... Vo svojej práci nám odovzdávajú posolstvá. Tie, však už sami musíme rozpoznať.