Rozpálené cesty, levandulové záhony, tisíce vôní v povetrí. A mierne ospalé, pomalé popoludnie na terase kaviarne. Sedíme, hodnotíme svoj život a jednoducho – sme. Leto je výbornou kulisou k rozprávaniu o bytí. Akoby sme boli náhle posunutí do inej dimenzie, kde sa konečne nikam nenáhlime. Nie sme zasýpavaní mailami ani správami na mobile, svet má jednoducho inú príchuť. A tak sa možno vraciame do detstva, do čias mladosti, akosi nechtiac porovnávame, či hľadáme isté spojenia. A možno zisťujeme, že roky nezvratne posunuli život a my sa nemáme o čo oprieť, alebo v komsi nájsť tichého spojenca. Starneme v čase. Chvíľa sentimentu je tu. No vzápätí si uvedomíme, že sa sme sa ocitli na vnútornej križovatke a nie je isté, či zvolíme správne.  

Leto v nás. Horúce, dráždivé, znepokojivé. S nábojom výziev, ktoré priniesla doba, spoločenský tlak , okolnosti v súkromí či v profesii. Ako sledujem životy mojich priateľov, je zrejmé, že vari každý z nich prežíva akýsi zlom či prerod. Nové zamestnanie, zdravotné problémy, syndróm vyhorenia, namáhavá opatera rodičov, rozvod, strata domova či narušená komunikácia s deťmi. Mnohé zmeny sa však v našich životoch dejú buď prirýchlo alebo priveľmi pomaly. O to ťažšie je nájsť vnútornú rovnováhu, alebo aspoň dočasnú spokojnosť so stavom, ktorý nie je optimálny. Byť trpezlivým, rozvážnym, pokojným v čase neistoty a obáv o finančné zabezpečenie nie je jednoduché. Avšak aj nad touto situáciou má moc Boh. Práve v okamihoch nášho najhlbšieho vnútorného temna má Boh s nami svoje plány. A takmer vždy ide naozaj o trpezlivé, no zároveň odvážne odovzdanie sa do Božích rúk. Pán má totiž pripravené svoje riešenie, no v inom chápaní času, ako si my predstavujeme. Boží čas zahŕňa totiž priestor pre naše duchovné prijatie novej situácie. A ten sa jednoducho nedá – odmerať.

Je leto. Prázdniny otvorili svoju náruč, deti sa rozbehli do táborov a kolóna áut sa nedočkavo posúva po diaľnici k moru. Sme vytrhnutí z každodennosti a možno sa cítime neisto v novej úlohe, ktorú máme. Áno, máme totiž novú úlohu – oddychovať. Hoci sme mnohí už v strednom veku, oddychovať akosi nedokážeme. Naša myseľ je zaneprádznená starosťami, úzkosťami rôzneho druhu. Nedokážeme jednoducho vypnúť a prežiť radosť zo slobody a oddychu. A možno nemáme ani tie správne podmienky na relax. No jedno je isté, že naša preťažená duša potrebuje načerpať novú energiu, novú nádej a novú vášeň pre život. Inak úplne stratíme nadhľad nad vlastnou či vnútenou realitou.

Želám vám všetkým, aby ste si dovolili splniť úlohu letného oddychu bez výčitiek svojej mysle či okolia. Boh nás totiž potrebuje silných, aby sme Mu opäť mohli slúžiť s radosťou  a úsmevom na perách a v duši.