Riadky bytia
                                 Literárny web Evy Bachletovej

Pôvodná tvár

Je tiché letné popoludnie. A čas má novú príchuť. Akosi som sa vzdialila od znepokojivých signálov vlastnej duše. Jednoducho sa posúvam po ceste. Mestské okná majú náhle vidiecky šarm, keď z nich vykúkajú strapaté muškáty. Dôverne poznám ich hebké lupienky a veselú trpkastú vôňu. Nie, dnes nechcem vstúpiť do nákupného centra a jeho bezkyslíkovej zóny hmoty. Dnes sa nechcem dotýkať vecí, ktoré nemajú tvar, trvanlivosť ani charakter. Dnes sa nechcem sýtiť pohľadom na obal, ktorý ukrýva prázdno. Dnes sa chcem dívať do neba. A popritom sa dotýkať teplej sypkej hliny, v ktorej pulzuje život.

Život. Potrebujem život. V jeho skutočných, geneticky nemodifikovaných tónoch. A tak sa ho vyberám po pamäti hľadať. V prastarých kontúrach kameňov, v divokých zrázoch, v neústupčivom pulzovaní zeme. Cítim sa slobodná. Úplná. Premenená. Znovu vidím svoju pôvodnú tvár. No viem, že je to tvár, ktorá mi bola určená. Moja stará tvár je pokrčená rokmi, trápením, bolesťou. Tak sa prizriem bližšie a konečne vidím na vlastnej tvári radosť. Ako veľmi mi chýbala táto emócia!

Otváram ďalej staré dvere, staré zošity, staré nádeje. Koľko je tam len nánosov! Nedokážem ich ani sfúknuť. A tak staré pocity jednoducho – odhodím.  A do vreca odpadkov vložím aj svoje roky, nesplnené očakávania a omyly. A tak je moja duša o čosi – ľahšia.

Je nedeľa. Božia nedeľa. Z kazateľní znie evanjelium. Bez príkras a prídavkov. Čisté a pravdivé. Oslobodzujúce a svieže. Geneticky neupravované!

Dnes mi Božie slovo prinieslo slobodu v Bohu, slobodu od sveta. A opäť sa cítim verná sebe, verná hodnotám svojho rodu. A s nádejou očakávam novú Božiu milosť a Božiu nádej pre svoj život.

Komentáre

Článok zatiaľ nikto nekomentoval.

Pridajte k článku komentár

Comment form



Webová stránka: URL (nepovinné)

Text komentára

Pridajte článok na Facebook | Pridajte článok na vybrali.sme.sk