„A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.“ J 14, 16 – 17

Blížia sa Svätodušné sviatky. Patria k mojim najmilším kresťanským sviatkom. Dôvod je jednoduchý – je to sviatok nehmatateľný, neuchopiteľný ľudskými zmyslami. Väčšina obyvateľov tejto krajiny často ani netuší, že také sviatky existujú. Veď predsa nemajú vonkajšie znaky. Nepečieme, nevaríme, nezdobíme príbytky, nenakupujeme darčeky, nemáme výrazné rituály (často pohanské, folklórne). Ba čo viac – neposielame si ani pohľadnice s motívom Ducha Svätého, maily, či sms-správy. Neorganizujeme koncerty, podujatia, trhy či zbierky. Poviem to priamo. Ľudia v podstate nevedia ako tieto sviatky majú sláviť. Keďže im chýba vonkajšia rozpoznateľná forma, stáva sa, že tieto sviatky neberú priveľmi vážne a dokonca ich úplne ignorujú.  Ťažko nájdeme zreteľnú informáciu o týchto sviatkov v tlačených médiách či na internete. Veď akú „pútavú“ fotografiu si na titulke časopisu viete v tejto súvislosti vôbec predstaviť?

Možno je to chyba kresťanských cirkví, možno slovenskej či slovanskej kultúrnej tradície, že Svätodušné sviatky sekulárna spoločnosť nevníma. Možno máme priveľkú obavu hovoriť o niečom, čo sa nedá ani umelecky stvárniť do ako tak „uveriteľnej“ formy. A možno jednoducho nedokážeme tieto sviatky tak sláviť a svätiť, aby sa aj svet nad nimi zamyslel.

Mám veľmi rada Svätodušné sviatky. Je to pre mňa oslobodzujúci, súkromný až intímny  sviatok, z ktorého sa úprimne teším. Je dovŕšením Kristovho diela na zemi. Zoslanie Ducha Svätého – Tretej osoby Boha – hovorí o celistvosti Božieho zámeru s ľudským pokolením. Duch Svätý je osoba, ktorá sa prihovára ľudskému srdcu, ľudskému duchu a ľudskej duši – inak. Po tichu, no s istým dôrazom. Duch Svätý prichádza ku nám aj teraz, je však dôležité, aby sme dokázali rozpoznať Jeho hlas, aby sme utíšili myšlienky, emócie. Je to zvnútornenie a naplnenie Božej moci v nás. Skutky apoštolov podávajú veľmi jasné svedectvo o tom, ako Duch Svätý otriasol učeníkmi, otriasol Kristovými nasledovateľmi, ako ich zmenil. A zároveň priviedol k formovaniu spoločenstva veriacich, základov cirkvi. V kontexte Svätodušných sviatkov sa často hovorí ako o narodeninách cirkvi. To je vonkajší znak, ktorému už ľudia dokážu porozumieť. Podstatné je však to, na akom základe sa cirkev zrodila. A z čoho vyrástla. Aký to bol silný impulz, ktorý vniesol do Kristovho učenia nový smer, novú nádej a istotu Božej pravdy!

Svätodušné sviatky sú vo svojej podstate o pravde. Pravde o Bohu, o Kristovi, o človeku. O určení, ktoré kresťanstvo dostalo do svojho vienka. Je to sviatok, ktorému treba vrátiť náležitú úctu a upriamiť naň pozornosť kresťanov i nekresťanov. Isteže pravda o nás, našej duši, našom svete, spoločnosti, býva často zdrvujúca. Ale jedine pravda nás oslobí od tmy, poblúdenia, zmätenosti rozumu a srdca. Želám vám požehnané sviatky Ducha Svätého a prijatie Ducha pravdy a veľa vnútornej slobody!