Riadky bytia
                                 Literárny web Evy Bachletovej

Augustové retro

Moje mesto sa nezmenilo. Svojou podstatou, históriou, tragédiami, víťazstvami. Nové kroky nových ľudí zapĺňajú uličky, terasy kaviarní a vôní. Staré obchodíky sa ligocú novým tovarom a opravené dvory temných budov vpustili medzi seba cudzincov. Obzerajú si ich a ani netušia, koľko životov nimi prešlo. A akých životov! Hrboľce starej dlažby narážajú na nové obrubníky, a predsa nemožno nimi vytesniť stáročia, ktoré im patrili. Prechádzam mojim starým mestom, podľa fotografií viem, že práve po týchto uličkách ma vodievala stará mama. Tu som sa učila chodiť a tu sme čakávali moju mamu, kým sa vráti z práce. A socha so srnkou má novú farbu a ožila aj fontánka! Skontrovala som jej tvary, verím, že čas jej opäť vráti patinu a kúsok nostalgie. Moje staré mesto sa nezmenilo. Má už čistejšie líca a vľúdnejší úsmev. Odkrýva svoje tajomstvá. Ale iba tým, komu chce! Nie sú určené pre všetkých. Moje staré mesto je dáma, ktorá stráži svoju tvár a nevystaví ju slnku a zvedavcom len tak. A to je správne. Na históriu a poznanie treba dozrieť. Tak.

Dedinská vôňa starých domčekov. Stromoradia ovocia. Kačky, sliepky, ovečky, ranné kohúty. Atmosféra pokoja a čakania. Neponáhľam sa. Dnes nie. Iba kráčam po cudzích uličkách, obzerám domy, staré i nové. Malotriedka, kostol, futbalové ihrisko. Čas v čase. Pokoj. Trochu bojazlivé pohľady domácich. Nesmelé mačiatka. A obecný rozhlas. Rozveselil ma. Dychová hudba slúži ako upútavka a potom zopár hlásení. Zvuk preťal ticho. Pár nesmelých obchodov a neúnavná veverička okupujúca stále ten istý strom. Kŕmi sa od rána do večera. Ale ryšavý chvostík má pekný, hustý. Nenechá sa ničím vyrušiť. Park je temný, už len čakám, že spoza kriakov vytrčí hlavu lesný škriatok. Tmavých kútov sa naozaj bojím. Hoci viem, že mi neublížia. Lúčne kvietky so súkromnými vílami iba dokresľujú stáročné stromy. Im patrí toto miesto. A za nimi cesta nikam. Vyberám sa ňou. Končí v poli. Je po žatve. Farby ešte nevybledli, tak rýchlo zopár záberov. Kdesi v diaľke zopár nesmelých kopčekov. Tam je iný svet! Iný svet? Kto povedal? Večer si sadám na múrik opustenej budovy a dívam sa na tie polia. Je to iný svet. Pokoja.

Ťažké retro. Žiarlivá speváčka reve ostošesť do mikrofónu upravené šlágre. Dnes je tancovačka. Zábava kúpeľných hostí. Takmer sa strhnem pri pokuse o disko hit. No, niečím sa musí živiť. Malé, veľké problémy postavičiek na parkete. Zabúdajú na svoje bytie, na svoju bolesť. Trasú sa v hudbe a mne sa trasú uši. Nie, na tento „level“ roztopaše som ešte nedorástla. Presnejšie „nedostarla“… Sedím vo vstupnej hale hotela, pri stole ako zo socíka a v tomto trase hudby vidím v skratke celý svoj život. Život našej krajiny. Bizarný, trochu boľavý, trochu neohrabaný, trochu naľakaný, trochu udivený. Siahajúci po nové jablká z vyšľachtených sort, a predsa trochu neveriaci v nové ja. V skratke absurdnosti vidím naše slovenské bytie. Čarovné a ľudské. A znovu verím tejto chvíli, tejto krajine a týmto rýdzim ľuďom. A Boh mu žehná.

Dnes som stretla svoju mladosť. Kdeže sú tie roky? Tie vzdorovité očakávania sveta? Tie nárazy nového života. Ochutnávky života. Všetko bolo nové, nepoznané. Len sa dotknúť. Nič nevynechať! Toľko farieb a vôní! A toľko rebélie. Boli sme mladí. Nedočkaví, trýznení vlastným hľadaním a neuspokojení nájdenými pravdami. Tak veľmi sme chceli žiť! Dobyť svet svojou pravdou, svojim postojom, svojim videním. Borili sme sa so starými hradbami, umelými prekážkami, neprijatím, výsmechom. Bojovali sme sami so sebou, keď sme pristúpili na prvý, druhý, tisíci kompromis. Zlomili nám krídla. No narástli nám iné. Pevnejšie, ostrejšie. Máme nové brnenie. Trochu nebezpečné pre nepriateľov, no je naše. Prirástlo nám ku koži. Mliečne zuby sme predsa už dávno vypľuli. Aj staré vnútené pravdy. A ako radi! Nové už poznáme. A predsa nás občas prekvapia. Už nie sme mladí. A predsa naše duše nezostarli. Ani o okamih. Sú také ako na začiatku. Poznania seba a sveta. Dnes som stretla svoju mladosť a vedela som, že som sa nezmenila. Iba mi narástlo nové brnenie.

Zdroj fotografie: www.pixabay.com

Komentáre

Článok zatiaľ nikto nekomentoval.

Pridajte k článku komentár

Comment form



Webová stránka: URL (nepovinné)

Text komentára

Pridajte článok na Facebook | Pridajte článok na vybrali.sme.sk