Od istého času, nerobím slovám kópie
bojím sa, aby nenabrali priveľmi sebaistý dych
mohli by sa stratiť ako táto vôňa
vôňa horských lúčnych kvetov
kytica, ktorá nemôže stratiť tvár
aj keď sa jej odparí vôňa
nevinná a neopísateľná
ešte má pod lístkami stopy chrobače
lásky domáceho prostredia
azda mala tam ostať
tu je akási stratená
azda mi Boh odpustí
že som vzala kúsok Jeho diela
do mojej duše
hľadajúcej pradávno - čisté a sväté
v tej kytici - ostala z neho
aspoň stopa...