Leto začalo príšernými horúčavami, ktoré som sa snažila zmierniť v byte novou klimatizáciou. Teda presnejšie – prenosnou. Rúru som strčila do otvoreného okna, za ktorým bolo slabých 37 stupňov v tieni a nastavila teplotu osviežujúceho vzduchu na 20. Viem, že je to nezdravé, ale moje zdravie si to vyžadovalo. Aby som si skrátila chvíľu v takom ničotnom horúcom dni, pustila som sa do boja s mravcami. Áno, tými malými drzými stvoreniami, ktoré sa rozhodli pre trvalý pobyt v mojej kuchyni. Najskôr sa ukázalo len zopár prieskumníkov, potom, keď zistili, že ich u mňa čakajú keksíky, cukor, med a iné dobroty, dali avízo svojim príbuzným a presťahovali sa všetci. Keďže nemám rada agresívne zákroky, snažila som sa s nimi vyjednávať. Rozprávala sa s nimi, posielala ich k susedom, na záhradu, ktorá je rovno pod mojim oknom. A oni? Nič! Tvrdo ignorovali môj pokus o zmier a z najnižších polôh sa presúvali k linke a koreninám. Najviac ich fascinovala soľ! Čudné, no nič, povedala som si a nastavila pasce. V to letné popoludnie som však usúdila, že bojové pole nie je dostatočne ohraničné a rozhodla som sa konať. Vytiahla som fľašku levanduľovej esencie a začala som ňou kropiť všetky dostupné plochy (kamarátka tvrdí, že to zaberá). Po hodine a pol natierania a čistenia som bola dostatočne z levandule omámená – na rozdiel od mravcov. Nechala som ich teda svojmu osudu a uvarila si kávu. Nuž, leto je tu, treba myslieť na oddych. Tak som premýšľala, akú dovolenku si vybrať. Rozhodla som sa pre kúpele! Veď si zaslúžim po namáhavom pracovnom roku, no nie?

Horúčavy po pár dňoch ustúpili a ja som sa začala pripravovať na kúpeľný pobyt. Tešila som sa ako malé decko. Pred odchodom som poprosila susedku o dohľad nad bytom a ticho som vyslovila prosbu, že ak sa jej bude VEĽMI chcieť, mohla by mi umyť okná. Odišla som teda v nádeji, že sa príjemne zregenerujem. Kúpeľnému lekárovi som oznámila, že sa naozaj snažím bojovať so stresom a teraz som tu preto, aby som nazbierala nové sily. Mladý doktor sucho poznamenal: „Nesnažte sa, uvoľnite sa.“ Tak som sa tri týždne uvoľňovala v lahodnej minerálnej vode a sviežom povetrí uprostred krásnych stromov s veveričkami. Aby som však nebola celkom odtrhnutá od reality, pribalila som si do batožiny – tablet. Samozrejme, aké by to boli kúpele – bez večerných zábav. Pod oknami v parku hrala každý večer hudba, pacienti tancovali na šlágre rôzneho druhu a kvality. Spevák sa naozaj snažil, hoci intepretácia hitov populárnej hudby bola v jeho podaní občas tragikomická. V každom prípade to bola zábavná kulisa pre moje večerné posedenia s tabletom. Postupne som sa teda zžívala s novou hračkou a technologickým výdobytkom dneška a horlivo sledovala nové a nové internetové stránky. Chcela som byť informovaná! A aj som bola. Keď som po dvoch hodinách čítania správ na spravodajských a iných portáloch vypla tablet – nepamätala som si nič, ale oči mi svietili do tmy ako lampáše. Napriek tomu, moje večierky s tabletom pokračovali a ja som si hľadala cestu k sociálnej sieti Facebook. Našla som ju a ona mňa tiež. Fíha! To teda šlapalo. Aké novinky! A aké selfie tam dávali priatelia… Čože, to naozaj? Prečo? Postupne sa moje očarenie z Facebooku vytratilo a zaujala som pevný postoj. Je to hra, hrám ju s ním. Či je to naopak?

Ako plynuli týždne a ja som sa dramaticky regenerovala v kúpeľoch dostávala som z domu kusé a znepokojivé správy. Vysvitlo, že susedky sa okrem umývania okien pustili do závažného upratovania celého bytu. Podrobnosti som zistila až doma. Napriek tomu mi museli oznámiť (bolo to vážne), že sa mi pokazila chladnička. Táto skutočnosť ma nejako mimoriadne neprekvapila, lebo chladnička bola už staručká a jej odchod na druhý elekrický svet som očakávala. Znepokojil ma však fakt, že po návrate z kúpeľov budem bez chladiaceho prístroja. Poverila som teda susedky, aby konali, ako vedia. Užívala som si posledné dni môjho relaxačného pobytu a vôbec sa netešila na návrat do reality. Tá ma však neúprosne čakala a konfrontovala. Spolu so susedkami, ktoré mi po vstupe do bytu oznámili zopar maličkostí. Že okrem chladničky sa im pri upratovaní podarilo rozbiť okno. Že sa im pri upratovaní zdalo, že by bolo vhodné všeličo vyhodiť, a tak sa aj urobili. A že tá kuchyňa vyzerala fakt otrasne a preto ju vymaľovali a zlikvidovali police a haraburdy v špajzi. Bola som v šoku! Pri dôslednej prehliadke bytu som zistila, že mi susedky tematicky zoradili knihy v obývačke (doteraz niektoré knihy hľadám), že mi poprenášali niektoré kusy úžitkového umenia (lebo takto to bude predsa lepšie) a že mi naozaj vymaľovali interiér kuchyne a špajze a premiestnili obsah linky. Samozrejme, že som im bola vďačná a všetko sme vyrovnali. Nasledujúce týždne som však potajomky prenášala predmety z izby do izby – na miesta, ktoré JA považujem za dôležité. A snažila sa nájsť niektoré dosť závažné dokumenty ako napríklad zaplatené účty, ktoré som si zvykla pred finálnym zatriedením uložiť v obývačke do malého boxu. Zároveň som sa usilovala o nadviazanie priateľstva s novou chladničkou, ktorá patrí k najmenším typom svojho druhu a rozhodne sa do nej zmestí minimum potravín. Susedky ma isto chceli uchrániť pred plytvaním, keď vybrali tento model. Neušetrili však moju chrbticu, keďže pri vyberaní potravín z chladničky si pekne a svižne pocvičím! A čo mravce? Odsťahovali sa.

Ako plynuli mesiace, postupne som našla kľúč k novému záhadnému tematickému zoradeniu kníh v knižnici, čo prinieslo svoje plody. A to v tej najneočakávanejšej chvíli. Dostala som totiž za úlohu pripraviť odborný text o Ľudovítovi Štúrovi. Tak som sa teda najskôr vybrala po domácich stopách. S radosťou som nachádzala knižné tituly o dejinách, ktoré opustili moju pamäť už pred rokmi. Bola som uveličená. A v tom som objavila skutočný poklad – vydané a komentované listy Ľudovíta Štúra svojim priateľom!

Tak, a je to vedecky potvrdené. Upratovanie má priamy vplyv na intelektuálny výkon jedinca. Vždy si na to spomeniem, keď sa pustím do vyhadzovania starých novín. Ktovie, na akú geniálnu myšlienku narazím? Či ona do mňa?

Zdroj fotografie: www.pixabay.com