Tiché verše
Opatrne sa dotýkam času
v zhustenom prúde
a cítim akoby
ma zovrelo
čosi prastaré, večné
zrastené s génmi
bola to spomienka
na pokoj
nehu
raj
na začiatok príbehu
Boha a človeka...
Maľba: Akad. Maliarka Ľubica Prudilová - Dohnányová
Komentáre
Článok zatiaľ nikto nekomentoval.