Napokon len ticho
odpovie mi na otázku
kde stojím v čase
vymeranom Tebou
kde som mohla byť
a nikdy nebudem
len ticho odpovie mi
na závrat
ktorý cítim z náhlej
samoty.

Akýsi zlomený jas
Vychádza z ľudského ducha
Zviera ho žiaľ
Keď stratí blízkeho človeka
Neodbytné poznanie
Stretá všetkých nás
Prepadá
Raní
Pokorí
A my sme bezmocní
Opustení
Utekáme do modlitieb
A vieme,
že večnosť všetko vyrieši.