Šedivý chodník lemuje žitie
minúty a rozhodovania
presúvam sa nimi
a vnímam
mnohorakosť človeka
jeho nevypovedané
úsmevy
otázky
tajomstvá
žiale
sú ako moje
a Boh ich už dávno rozpoznal.

Je večer
Mesto ťažko dýcha
v spare asfaltu
čaká na jemný vánok
ktorý rozčerí
tú mĺkvu prázdnotu...
Srdcia sú ospalé
Bez citu a pokory
Zbavené túžob a nádeje

A potom stíname staré príbehy,
zvyky a pohľady
Zbavujeme sa minulosti
Rozprášených minút
A sme obnažení
Ako konáre bez lístia
A sme úplne sami.
Stratené deti tohto času.