Na vysokej škole pracujem už niekoľko rokov. A ako pedagogička som súčasťou vzdelávacieho procesu, ktorý v našej krajine prechádza rozmanitými, zložitými, no najmä rozpačitými reformami. Preto výsledky týchto zmien spoznávam priamo v praxi. Isteže je potrebné priblížiť sa svetovým či európskym modelom vzdelávania, otázka znie, aké nástroje na to používame a či sú v našich podmienkach realizovateľné a opodstatnené.

Reformy teda prinášajú konkrétne ovocie. Spomeniem iba niekoľko príkladov. Z vlastných skúseností viem, že najmä študenti, ktorí prichádzajú študovať na vysokú školu, si so sebou prinášajú veľmi rozdielny obsah vedomostí. Rovnako si prinášajú aj rozdielny prístup k vzdelávaniu, samoštúdiu, získavaniu informácií. Niektorým študentom chýbajú základné vedomosti z oblasti histórie, slovenského jazyka či literatúry, ale aj spoločnosti.

O to zložitejšie je  predkladať im nové poznatky, ktoré by mali nadväzovať na učivo, získané zo základných a stredných škôl. Nie je to chyba našich študentov, ale predovšetkým vzdelávacieho systému, ktorý sa odklonil od klasického vzdelania. Súčasné školstvo predkladá študentom množstvo čiastkových informácií, bez dôslednejšej analýzy a prepojenia, a zároveň nevedie dostatočne mladú generáciu k objavovaniu súvislostí. A tak sa zo školstva, ale aj kultúry celej spoločnosti vytratila istá dôslednosť, zmysel pre detail, dôraz na hľadanie, objavenie a prijatie pravdy.

O to cennejšie  a významnejšie sú vzdelávacie programy, iniciované rôznymi združeniami či inštitúciami, ktoré vytvárajú príležitosť k získavaniu nových pohľadov na poznané. Rôzne vekové kategórie tak môžu rozvíjať svoj intelekt, zručnosti či sumu poznatkov. Zároveň je to pre každého záujemcu možnosť zvýšiť si hodnotu na pracovnom trhu, ale aj zvýšiť si vedomie vlastnej dôstojnosti.

Cesta za poznaním by nás však mala sprevádzať celý život. Mali by nás znepokojovať tušené, neznáme svety. V našich dušiach, ale aj histórii a prítomnosti ľudského bytia. Mali by sme túžiť po múdrosti, spájať vedomosti s osobnou skúsenosťou, vnútorne prežiť poznané. A dokázať aj pochybovať. O pravdách či tvrdeniach. Veď nie raz sme boli svedkami, ako sa účelovo menili a prepisovali dejiny ľudstva. Menili sa hrdinovia, menili sa dátumy objavov i dátumy víťazstiev vo vojnových konfliktoch.

Samozrejme, môžeme oponovať, že našim najväčším nepriateľom je čas. Naše dni sú zrýchlené a my namáhavo počítame hodiny, ktoré musíme rozdeliť medzi prácu, štúdium, rodinu, záľuby a oddych. Rytmus nášho bytia je narušený, narušený aj vďaka technologickému pokroku, ktorý v nás prebudil  túžbu obsiahnuť čo najviac a v čo najkratšom čase.

Ľudský život sa tak zmenil na neustále meniacu sa zmes zážitkov a fragmentov, po ktorých vedome či nevedome siahame, a predsa nie sme šťastní, spokojní. Ale Boh nám daroval pozemský čas na to, aby sme sa ním naučili rozumne hospodáriť. Aby sme nepremárnili život nenaplniteľnými túžbami a cieľmi, pomýlenými chvíľami, banalitami.

Veď koľko vznešenej inšpirácie nám ponúkajú práve biblické Príslovia, ktoré hovoria o požehnaní a hodnote múdrosti. Ale aj o múdrosti a bázni Božej. Prijatie múdrosti Biblia priam podmieňuje poznávaním Božích ciest, opieraním sa o Boha, dúfaním v Boha a Jeho vedenie. A to je aj výzva pre nás všetkých, aby sme túžili po vzdelaní a múdrosti. Iba tak dokážeme Bohu aj sebe, že sme svoj ľudský čas využili rozumne a odvážne. Aby sme po sebe zanechali diela, stopy, činy, ktoré pozitívne ovplyvnili naše okolie, spoločnosť či celé generácie.

Nech nás teda na našej ceste za poznaním sprevádzajú aj tieto slová z Prísloví: "Lebo Hospodin dáva múdrosť, z Jeho úst je poznanie i rozvaha." (Pr 2, 6)