Zima prišla priskoro, chlad vrástol do zeme prv, než opadlo strapaté lístie. Mráz sa zadiera do kôry, úst a snov a ja si uvedomujem, že prichádza ten zvláštny čas. Svet je o čosi tichší. Z pamäte sa vynárajú obrazy, javy, udalosti. Nebo rozprestrelo nové plátno s hviezdami a ja hľadám tú svoju. Dívam sa do tmy a čakám na jasný záblesk. Na nádej. Na prísľub radosti, šťastia a pokoja.

Čakám na Pána. A predsa môj vnútorný kalendár chce urýchliť tento čas. Priblížiť sa k bodu, kedy sa to stane. Kedy príde. Kedy už príde môj Pán! Môj Ježiš.

Už horí prvá adventná sviečka. Medová vôňa sa rozptýlila v priestore a ja spomínam na stratené dni, minúty. Na okamihy, kedy bol môj život jasný, svetlý, plný istoty. Spomínam na všetko dobro, ktoré som zažila. A ďakujem Bohu, že mi ho doprial okúsiť.

Vianočné svetlá už zaplnili mesto. Osvecujú ulice, námestia a naše srdcia. Ostrejšie vnímame všetky súvislosti. Dobro i zlo. Prehry i možné víťazstvá. Zvažujeme svoje šance, premýšľame nad tým, čo sme prežili tento rok. Sme citliví a kritickí zároveň. Predvianočný čas nebýva vždy len veselý.

A predsa sa dokážeme aj tešiť. Túžime sa dotknúť tajomstva, ktoré je s Vianocami spojené. Či sme deti, dospelí či seniori, vždy v napätí očakávame niečo zázračné. Niečo, čo zmení naše bytie, niečo čo zahojí bolesť, smútok. Niečo, čo nám prinesie šťastie. Čakáme na mimoriadny okamih. A všetci vlastne čakáme na Boha. Na Jeho láskavú ruku, ktorá nás pohladí, utíši, posmelí. A povedie ďalej.

Sneh už oblepil kríky a uzimené vtáčence zlietajú k našim oknám. Prosia o potravu. Sú ako osamelí ľudia, ktorí tiež túžia po spoločnosti, po prídele ľudského slova. Po kúsku skutočného domova. V súčasnosti sa veľa hovorí o kríze rodiny. Ja však považujem za najväčšiu krízu  – nedostatočnú prítomnosť samotného človeka. Nedostatok nehy, pozornosti, vnímavosti k potrebám a citom blízkych i vzdialených. Žijeme však v dobe, ktorá nás svojím rýchlym tempom ženie k znecitliveniu. Mechanicky sa presúvame dňami, hnaní úzkosťou z nedostatku času, financií i síl. Sme preťažení a unavení zároveň.

Preto vás chcem pozvať k malému duchovnému zastaveniu. Práve počas hektických týždňov v závere roka. Chcem vás pozvať k rozjímaniu nad svojimi snami, túžbami a  plánmi. Nad svojím životom. A chcem vás pozvať k modlitbe. Aby sa aj vaše srdcia a mysle utíšili a zbavili nepokoja. Aby ste aj vy prežili naplnenie, ktoré so sebou Vianoce prinášajú. Vianoce s Bohom a Jeho Synom. Želám nám všetkým, aby sme adventné čakanie prežili v tichej radosti. S vierou a vedomím, že náš Pán naozaj prichádza.