Na priesvitnom nebi iba zopár skíc oblakov. Ticho plynúca rieka. Ostrá vôňa horského vetra. Je ráno. Dívam sa na mäkké zelené kopce a zlatožlté lúky. Všetko má svoj presný a daný tvar. Rozbehnem sa a cítim pod nohami teplú, poddajnú zem. Som slobodná! Zbavená tiaže, úzkostí  a bolesti. Jednoducho som.

V prázdninovom tichu som opäť bližšie sama sebe. A svojej podstate. Oddelená od bolesti, prázdna a divokej reality. Som na priesečníku miniatúr života. Splývam s chvíľami iného žitia. A som nesmierne vďačná Bohu za každú minútu pokoja, ktorú mi pripravil.

Vlak ma posúva. Príchody a odchody modrých staníc. Všetko je také zrejmé. Ohraničené  a isté. A potom sa modlím v chráme. Drevené trámy, prepálené slnkom, mi zohrievajú dušu. A cítim ako sa prosby vznášajú k nebu. A dúfam, že Boh ich sebe privinie. Aj ľudia sú náhle iní. Napriek súkromným dejinám a životným drámam, vnímam ich pokojné tváre. S dôstojnosťou nesú svoje dni. Bez výkrikov zúfalstva. Zocelení časom, prírodou, skúsenosťami. Sú mi blízki.

Boh mi daroval radosť a opäť vo mne prebudil schopnosť žasnúť. Vnímať domov v najrozličnejších vrstvách a tónoch. Počujem zvuky, tajomné slová. A som šťastná, že som súčasťou pamäte našej krajiny.

Podvečer je už chladný. Osviežujúci. Pripravený prijať ďalšie túžby, predstavy a plány. Bez podmienok. A viem, že tento predel v čase je pre mňa rozhodujúci. Želám vám všetkým, aby ste počas letných dní, zažili zázrak pokoja. A zázrak iného bytia. A stretli ľudské srdcia, ktoré sa s vami podelia o svoje sny. A o svoju múdrosť a pokoru. Budete sa tak cítiť šťastnejší, slobodnejší a spokojnejší. A spojení viac s ľudskými bytosťami, spojení viac s Bohom.

Foto na titulke: Flickr