Vstupujeme do dňa a vstupujeme do našich životov. A do životov iných ľudí. Ovplyvňujeme ich názory, rozhodnutia, pocity. Prenášame na nich svoje bolesti, radosti, ale aj negatívne zážitky. Zanechávame v nich stopy. A často nad tým ani neuvažujeme.

Zatvoríme dvere na pracovisku, ukončíme rozhovor, odošleme e-mail. Aké posolstvo sme odovzdali?  Neostala po našej konverzácii len akási divná pachuť v ústach? Nenahnevali či nerozčúlili sme niekoho? Neostal v niekom len smútok či bolesť? A nepocítili sme my sami len horkosť či dokonca nenávisť?

Viem, dnešok máva bezcitnú tvár. Odvykli sme si zvažovať, či niekoho našimi slovami, gestami a rozhodnutiami neraníme. Odvykli sme premýšľať nad tým, aké budú dôsledky našich krokov. Žijeme rýchlo a aby sme si zachovali vnútornú stabilitu, potlačili sme jemnosť ducha, potlačili sme citlivosť. Musíme byť výkonní, úspešní, rozhodní. A priznajme si – sme občas aj bezohľadní, aby sme vôbec prežili.

Isteže, život nám prináša rôzne situácie a nemôžeme ich všetky kategoricky rozriediť len na dobré a zlé. A predsa, Boh nám vložil do srdca, mysle a duše nádhernú a širokú škálu citov. A vložil ich so zámerom, aby sme nimi dokázali svoje okolie potešiť, povzbudiť, obohatiť, priviesť k dobrému. Želám nám všetkým, aby sme sa každý deň pokúsili o jemnosť ducha a citlivosť srdca. Naše tváre, tón nášho hlasu, žiara našich očí bude tým najlepším svedectvom, ako má človek ostať skutočným človekom.