Keby sa ma Kristus dotkol, cítila by som pokoj. Jeho nehu, utíšenie v duši. Keby sa ma dotkol, moja myseľ by bola číra, priezračná, pokojná. Bola by ako hladina rieky po búrke. Chladivá, modrastá a svieža. Keby sa ma Kristus dotkol, moja bolesť by bola menšia. Stratila by ostré hrany, ktoré sa mi zabodávajú do srdca, keď si spomeniem na svoju prítomnosť. Keď si spomeniem na všetkých, ktorí mi boli blízki a ktorých som stratila. Ktorí sa ma s láskou dotýkali, prihovárali, s ktorými som zdieľala svoj život. S ktorými som sa smiala a delila o dobré a zlé.

Keby sa ma Kristus dotkol, aspoň na okamih by som opäť cítila tú neskonalú lásku... Keby sa ma Kristus dotkol, môj život by bol znesiteľnejší. Moja duša by nebola taká ťažká, zložitá a ubitá. A bolesť by ma neprestupovala a neovládala by celú myseľ a celé telo.

Keby sa ma Kristus dotkol, bola by som opäť živá. Opäť by som sa narodila. Bola by som znovu silná. A plná radosti a smiechu. Schopná milovať, tíšiť a tešiť iného. Keby...

Keby sa ma Kristus dotkol, vedela by som, že môj život má zmysel a cieľ. Poznala by som, prečo mám tvoriť, o niečo zápasiť, o niečo usilovať. Keby...

Poznáte tie otázky a prosby však? Keď sa pýtate, či počuje Boh vaše volanie, vašu modlitbu, váš plač? Či vidí vaše slzy a cíti vašu bolesť? Vníma Boh naše, vaše  prosby? Myslím si, že tieto otázky nás budú sprevádzať celý život, kým budeme viesť svoj dialóg s Bohom, kým budeme očakávať Jeho odpovede a Jeho pomoc. Kým nám bude záležať na tom, aby Boh zdieľal s nami naše životy. Kým neprestaneme túžiť po tom, aby sme boli v Božej blízkosti a vnímali Jeho vedenie. Kým jednoducho budeme stáť o Božiu prítomnosť.

Ale v dnešný deň sa ma opäť Kristus dotkol. Nečakane. Nebadane. Zázračne. A všetky moje túžby, otázky, volania sa stratili. Lebo bol pri mne Boh. Môj a náš Boh. A ja som vedela, že sa opäť smiem nadýchnuť. Života a Jeho milosti. Amen.