Sviatok lásky. Sviatok nehy. Narodeniny. V červenej šálke mám slamienky, pôsobia domácky rozmarne. A na stole rozhodené pohľadnice, pozdravy, stopy priateľstva. Blahoželania. Vždy som na narodeniny dostala množstvo kvetov. Nádherné kytice. Pestrofarebné, žiarivé, sýte, hebké, vzrušujúce. Omamné. Priniesli mi toľko radosti. Niektoré mali ťažké lupene, akoby boli unavené slnkom, živinami, ale boli dokonale pripravené položiť svoje hlávky - pre moju radosť. Poslúžiť mi svojou krásou.

Vážne gerbery, chúlostivé na prejav pozornosti, hynuli len pri malom závane chladu. Bolo im treba dvoriť, uchádzať sa o ich priazeň. Avšak nezbedné trsy klinčekov si zvyklo prirýchlo, rozstrapatili si vlásky a naplnili svojou sviežosťou celý byt.  Hovorím im, že sú to kvety z veselého rodu, ktoré sa chcú zabávať za každých okolností. Orchidey pôsobia tak trochu záhadne, majú zamatové šaty a otvorené ústočká, akoby sa neustále čudovali svetu. Avšak ich drobné srdiečka bijú. A voňajú diaľavami, morom... A potom ruže. Majestátne. Kráľovské. Osobité. Romantické a dramatické. Boli vždy od mamy.

Milujem kvety, rada ich kupujem a nosím iným. Hovorím, ľudí treba potešiť kvetmi, kým sú medzi nami. Kým sa ich môžu dotknúť, privoňať. Kým ich môžu ráno pohladiť. Kvety... Sú symbolom života a jeho krásy. Sú stvorené pre radosť a nehu. Na to, aby potešili ľudského ducha.... Kvety. Koľko lásky do nich vložil Boh. Nepremárnime príležitosť a prinesme našim mamám, starým mamám, priateľkám, známym - kvety. Len tak - pre radosť.