Boli dni, keď som mlčala. A boli dni, keď som hovorila priveľa. Boli dni, keď som intenzívne cítila lásku, šťastie, radosť, úspech. A boli dni, keď som cítila len akési dunivé prázdno.

Nedávno som bola prítomná pri rozhovore o mladých ľuďoch. Aktéri diskusie kriticky hodnotili dnešnú mládež z rôznych aspektov. Väčšina z nich tvorila strednú generáciu a napokon vysvitlo, že väčšina z nich je aj rodičmi. Avšak prostredníctvom kritiky mladých ľudí, teda aj vlastných detí, hodnotili našu prítomnosť.

Na stole len staré spomienky. Mušle, perá, knihy, figúrky, perá, Biblia. Sú to poznámky času. Môjho času. Nie, dnes nechcem smútiť za dňami, ktoré som stratila. Ostali za múrom, vysokým, divokým, vlhkým, nedostupným. Od svojich dní som sa oddelila. A istý úsek sa uzavrel.

Tvár mám ešte mladú, ale dušu nie. Beriem si ich obe na cesty, ktorými prechádzam. Udivená, zaskočená, zmätená, stratená. A na cestu si beriem aj vieru. Vieru, že moja cesta nekončí, že je so mnou Boh. A na cestu si beriem aj nádej.

Dnes myslím na mojich priateľov, na ich tváre, na ich lásku, na ich záujem o mňa. A myslím na ich starosti, na ich úspechy. A obdivujem ich vnútornú silu, s ktorou vchádzajú do nových dní, aby ich prežili čo najlepšie.

Chvenie mysle, chvenie duše, rozpamätávanie v čase. Krehká chvíľa prebudenia. Moja duša to už cíti. Aj moja myseľ. Už cítim ten nový pokoj, novú silu, novú cestu. Lebo tá stará – stará cesta sa už dávno prepadla.

Nie každý autor dokáže dať do svojej knihy toľko hlboko osobných viet, ako Eva Bachletová do publikácie Riadky bytia. Akoby nadobudla presvedčenie, že pekné slová, verše a neosobné riadky bytie nevystihnú dostatočne.

Rozhovor Prešla búrlivou mladosťou, viacerými ťažkými životnými situáciami, učila stovky študentov, napísala desiatky textov. Je vysokoškolská učiteľka, publicistka, poetka, prozaička, esejistka.

Želám vám, aby ste aj dnes dokázali pocítiť v srdci vďačnosť za všetky samozrejmé chvíle, ktoré prežijete. Budete sa cítiť lepšie, príjemnejšie a vaša duša sa tomu poteší... A myslím si, Boh tiež.

Chodníky obsypali farebné listy a mrazivému dňu dodali život. Radosť. Úsmev. Aj sýkorky sú veselšie a zobáčikmi oznamujú, že sú pripravené robiť nám spoločnosť. Trikrát zaťukajú na oblok a odletia na neďaleký strom.