Všetko ostatné je nepodstatné. Aj naše jazvy. Naše úzkosti, straty, bolesti, ochromenia, choroby. Vraciam sa dnes k tomuto bodu. Božia moc je nesmierna. Je pre človeka tajomná, neuchopiteľná, nepochopiteľná. Našťastie.

Hľadáme svoje dejiny, svoje určenie. Niečo, čo nám bolo dané, niečo vznešené, noblesné, krásne. Dotýkame sa starých múrov, medených brán, sadáme si na schody, ktorými vstupovali do budov a chrámov naši predkovia. A chceme cítiť tú vôňu času.

Moja izba, to je dokument môjho života. Ceruzky, perá, knihy, učebnice, encyklopédie, biblie, poézia. Nemé kontúry diania, vnemov, dojmov, pocitov. Šaty, nálady, poznámky. Skice. Návraty a odchody, fotografie z detstva, mladosti, dospelosti.

A vidím iné tváre. Odovzdané bolesti, ktoré si deň po dni konštruujú. Odovzdané vymysleným súdom, klebetám, bez štipky jasu. Odovzdané krivdám, ktoré sa stali a ktorým tváre nikdy neodpustili. Sú uložené hlboko v ich duši a deň po dni si ich pripomínajú. Opájajú sa zradami, ktorých sa dopustili, kochajú sa v bolesti blízkych.

Naša prítomnosť je priveľmi obnažená, ostrá, priama. Hlasy, zvuky, gestá sú príliš zreteľné, zraňujúce. Akoby sme už nepočítali s jemnou chvíľou modlitby. Preto chcem dnes počuť niečo iné. Nežné, pevné, uisťujúce slovo. Slovo o večnosti. Slovo o Bohu, slovo o Jeho blízkosti.

Som slobodná! Bez príťaží ľudskej moci, zotročujúcich príkazov a klamlivých vyhlásení. Mnohé som stratila. Dôstojnosť, pocit bezpečia, sny. Ostala mi však silná konštrukcia duše a nepokoj. Azda ešte nie je neskoro. Na nové riadky, nové pramene. Na lásku a báseň, nikdy nie je neskoro!

Je opäť august a leto má sladké ústa. Priveľa farieb. Skutočných i umelých. Ale najkrajšia je farba večerného ticha. Vtedy som vylúčená z napätého diania a hlboko sklonená pred Tebou a životom, ktorý si stvoril. Vtedy som to opäť ja. A dychtivo túžim spoznať všetky súvislosti pravdy o svete a jeho človeku.

Zem je fascinujúcim dielom nášho Stvoriteľa. Zem je našou pamäťou. Nesie v sebe staré okamihy, genetické kódy, našu minulosť. Nesie v sebe vôňu strateného raja.

Avšak ľudské dejiny sú plné vzostupov a pádov. Iskrivých osvietení, ktoré vymanili z otroctva ducha celé národy. A vzápätí história svedčí o nových zotročeniach v systémoch mocností a štátov. V tomto kontexte je svet našich značkových predmetov úplne bezvýznamný.

Patrím ku strednej generácii, ktorá ešte nosí v sebe skúsenosť "starého", nemoderného sveta. Sveta, v ktorom sme žili pomalšie, menej náhlivo. Avšak o to intenzívnejšie sme prežívali prítomnosť, lásky, vzťahy v rodine. A dovolím si tvrdiť, že sme sa citlivejšie dotýkali ľudských sŕdc a duší.